Černohorské šlápoty registrujem už pár rokov, keďže akcia patrí pod CSUT a je to vlastne taký domáci závod — štart aj cieľ v Řečkoviciach a trasa vedie po miestach, kde pravidelne behávam. Ale posledné 2 ročníky som mal v tom období Leteckú stovku, takže som účasť ani nezvažoval. Tento rok stovka nepadala do úvahy (o tom za chvíľu), tak som siahol po 34km variante.
Cesta späť
Musím sa trochu vrátiť v čase, lebo kontext je dôležitý. V novembri minulého roka som si dal plánovanú pauzu od behu na pár týždňov. Občas som si síce čosi klusol, ale skôr pre dobrý pocit. Ku koncu pauzy som chytil slušnú chrípku a ešte niekoľko týždňov som sa potom nemohol úplne zbaviť kašľu, takže december bol bežecky slabý.
Keď som sa ako-tak dal dokopy, s odretými ušami som aspoň dotiahol osobnú výzvu — 53x výbeh na Babí lom za rok, čo mal byť pôvodne jeden výbeh týždenne. Nakoniec to dopadlo tak, že niektoré "výbehy" boli 3-4 v rámci jedného behu 🙂. Ale s odretými ušami som to úspešne doklepal. Tie posledné behy ku koncu roka ale stáli za prd, tepy vysoko, bez chuti a forma nikde.
Tak som si povedal, že nasledujúci rok nebudem nič plánovať. Posledné roky som mal už niekoľko mesiacov dopredu plán, čo pravdepodobne pobežím, ale tento bude total freestyle.
Január bol objemovo najslabší mesiac za x posledných rokov. Nejako stále nebola chuť behať a po dlhom čase sa mi vôbec nechcelo behať po tme alebo v zime, čo mi dovtedy nikdy veľmi nevadilo, dokonca ma to bavilo. Teraz vôbec. Februál začal podobne — vybehol som len keď sa mi chcelo, čo veľmi často nebolo. Ale niekde od polovice februára sa to nejako prirodzene preplo a zase prišla chuť, dokonca som sa pristihol ako pozerám, čo sa v blízkom čase beží niekde v okolí. A práve vtedy som narazil na Černohorské šlápoty.
34 km bola v aktuálnom rozpoložení ideálna dištancia. Ani málo, ani moc, a dá sa to s prehľadom zbúchať do obeda a ešte mám pol dňa s rodinou. Značka ideál.
Slnko, blato, asfalt
Počasie vyšlo ideálne — asi zatiaľ najslnečnejší deň tohto roka. Ráno bolo síce ešte okolo nuly, ale postupne sa oteplilo a pri behu ani chladnejšie počasie vôbec nevadilo. Pre mňa pomerne známa trasa, všetko blízko môjho bydliska a miest kde behávam, takže až na pár úsekov som nemusel v podstate ani používať mapu.
Trasa bola super, s peknými úsekmi v lesoch a dobre behateľná. Na môj vkus až príliš ťahaná po asfalte, ale na druhú stranu — my na kratších tratiach sme sa aspoň vyhli, až na pár úsekov, blatu, ktorého je aktuálne v okolitých lesoch až-až.
Ľudí mi prišlo pomerne málo, ale je to možno iba môj pocit. Presné čísla neviem, ale oproti napr. Tišnovskej 50 mi tá účasť prišla o dosť slabšia. Asi je ešte na ľudí chladno 🙂.
Trasa
Trasa 34km varianty viedla okruhom severozápadne od Brna: Řečkovice → Velká Baba → Kuřim → Lipůvka → Svinošice → Lelekovice → Vránov mlýn a späť do Řečkovíc.
Zhrnutie
Tento rok to bol zatiaľ môj najdlhší beh a po tých mesiacoch útlmu to bol presne ten impulz, ktorý som potreboval. Žiadne veľké ambície, žiadny plán, len si vybehúť a užiť si to. A presne tak to aj dopadlo.
Nemôžem zabudnúť poďakovať organizátorom za dobre pripravenú trasu a celkovo super akciu. A verím, že v budúcich ročníkoch si dám aj plnú trasu 💪